Vyškov/Bratislava
1. mája (TASR) – Smrt krásných srnců, Sestřičky, no predovšetkým
kultový trezorový film Ucho – to sú len niektoré z viac než päťdesiatich
filmov, pod ktoré sa podpísal český režisér Karel Kachyňa. Začínal ako
kameraman a strihač, popri réžii písal filmové námety a scenáre a
príležitostne sa postavil pred kameru aj ako herec.
Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení, medzi nimi aj sošku Českého leva.
Od narodenia významného režiséra Karla Kachyňu uplynie v stredu 1. mája sto rokov.
Karel Kachyňa sa narodil 1. mája 1924 vo Vyškove na Morave. Patril k
tzv. prvej generácii pražskej Filmovej fakulty Akadémie múzických umení
(FAMU), ktorú dokončil v roku 1951. Ihneď upútal pozornosť dokumentom o
osídľovaní českého pohraničia Není stále zamračeno (1950). Aj v
niekoľkých nasledujúcich rokoch sa venoval dokumentom a pôsobil aj v
Československom armádnom filme.
Neskôr sa Kachyňa začal venovať hranému filmu. Jeho prvým celovečerným
debutom bola snímka Dnes večer všechno skončí (1955). V roku 1959
vzbudil ohlas jeho dramatický príbeh zo šumavského pohraničia s názvom
Král Šumavy.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia sa pripojil k českej novej vlne
a nakrútil svoje vrcholné diela. Patrí k ním snímka Kočár do Vídně, na
ktorej spolupracoval so scenáristom Janom Procházkom. "Často sa dočítam,
že filmy, ktoré som natočil v 60. rokoch, patria k mojim najlepším.
Osobne si myslím, že žiaden z tých filmov nie je dokonalý. Ale vďaka
tomu, že som mal vynikajúceho scenáristu, sa podarilo prejaviť na
vtedajšiu dobu neobvyklú mieru pravdivosti," povedal režisér Kachyňa v
Českom rozhlase.
V spolupráci s Procházkom sa zrodil aj dramatický príbeh Směšný pán
(1969) reflektujúci obdobie stalinských represií v 50. rokoch 20.
storočia. Táto nemilosrdná a krutá doba postihla aj hlavného hrdinu,
ktorý sa previnil voči režimu iba svojou profesiou – venoval sa
kybernetike –, a ktorého stvárnil skvelý Vladimír Šmeral.
Už v nasledujúcom roku siahol Kachyňa po podobnej téme a nakrútil jeden
zo svojich skvostov – komornú drámu Ucho. Film je hereckým koncertom
Jiřiny Bohdalovej a Radka Brzobohatého, ktorí v tom čase tvorili aj
partnerskú dvojicu. Vzhľadom na politický obsah a začínajúci
normalizáciu film putoval ihneď do trezoru.
Podľa svedectiev bol jedným z kandidátov na hlavnú rolu Vladimír Brabec,
ktorý však napokon dal prednosť dovolenke s rodinou a Kachyňa angažoval
Brzobohatého. Pri obsadzovaní normalizačného seriálu o majorovi
Zemanovi bol zasa v hre Brzobohatý, no tvorcovia ho odmietli, keďže
účinkoval v "trezorovom filme" – a tak padla voľba na Brabca.
Napriek tomu, že Ucho vyvolalo nevôľu straníckych orgánov, nedostal
Kachyňa zákaz pracovať. Aj v 70. rokoch nakrútil pozoruhodné snímky,
napríklad film Robinsonka (1975). Inšpiráciou sa režisérovi stali prózy
Otu Pavla, na základe ktorých vznikli filmy Zlatí úhoři (1979) a Smrt
krásných srnců.
V 80. rokoch nakrútil Kachyňa snímky z nemocničného prostredia Pozor
vizita! (1981) s nezabudnuteľným Rudolfom Hrušínským a napokon film
Sestřičky (1983), kde sa popri Jiřine Jiráskovej predstavila aj v tom
čase začínajúca herečka Alena Mihulová, ktorá sa neskôr stala
režisérovou manželkou. V roku 1985 vznikla televízna snímka Duhová
kulička a satirická komédia o kríze stredného veku Dobré světlo s Karlom
Heřmánkom v hlavnej úlohe.
V podobnom duchu sa niesla aj komédia Kam pánové, kam jdete (1987). K
neskorším dielam režiséra patrí vojnová dráma Oznamuje se láskám vašim
(1988), televízny film Městem chodí Mikuláš (1992) a predovšetkým film
Fany s Jiřinou Bohdalovou v role mentálne zaostalej ženy. Krátko pred
smrťou pracoval Kachyňa na svojom poslednom filme, ktorý rozprával
príbeh dvoch pasažierov parného valca Cesta byla suchá, místy mokrá
(2003).
K dielam režiséra patrí aj dodnes obľúbený seriál Vlak dětství a naděje.
Z jeho hereckých kreácií možno spomenúť napríklad komédiu Nejistá
sezona mapujúcu osudy Divadla Járy Cimrmana, či snímku Obecná škola,
ktorú nakrútil Jan Svěrák.
Karel Kachyňa zomrel 12. marca 2004 krátko pred svojimi 80.
narodeninami. V roku 1964 získal Striebornú plachtu na Medzinárodnom
filmovom festivale (MFF) v Locarne a v roku 1971 Striebornú mušľu na MFF
v španielskom San Sebastiane. Za dlhoročný umelecký prínos českému
filmu ho v roku 1995 ocenili soškou Český lev a v roku 1999 mu na MFF v
Karlových Varoch udelili Zvláštnu cenu za prínos svetovej
kinematografii. Karel Kachyňa bol dlhoročným prezidentom Českej filmovej
a televíznej akadémie a mnoho rokov pôsobil ako pedagóg na FAMU.
0